Slovenský jazyk- 5. ročník
Milí rodičia a žiaci!
Táto podstránka je venovaná práve Vám. Nájdete v nej preberané učivo slovenského jazyka najmä 5. ročníka.
Verím, že Vám pomôže, zvládnuť učivo, čo najlepšie.
Hláska je zvuk. Písmeno je znak. Hlásky zapisujeme písmenami.
Hlásky v slovenskom jazyku rozdeľujeme nasledovne:
Samohlásky
Samohlásky delíme na:
- krátke samohlásky: a, e, i, o, u, y, ä
- dlhé samohlásky: á, é, í, ó, ú, ý
Spoluhlásky
Spoluhlásky delíme podľa:
A) tvrdosti na:
- tvrdé spoluhlásky: h, ch, k, g, d, t, n, l
- mäkké spoluhlásky: č, dž, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ
- obojaké spoluhlásky: b, m, p, r, s, v, z, f
B) znelosti na:
- párové neznelé spoluhlásky: p, t, ť, c, č, s, š, k, ch, f
- párové znelé spoluhlásky: b, d, ď, dz, dž, z, ž, g, h, v
- nepárové znelé (zvučné): m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j, v
Dvojhlásky
Medzi dvojhlásky patria: ia, ie, iu, ô
Spodobovanie – prispôsobenie výslovnosti jednej spoluhlásky nasledujúcej spoluhláske. Spodobovanie nastáva vtedy, ak sa v reči stretnú vedľa seba dve párové spoluhlásky, znelá s neznelou, neznelá so znelou (niekedy aj so samohláskou). Pri výslovnosti sa prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej – zmení sa na svoj znelostný pár, napr. b na p, d na t,...
POZOR!!! – zmena znelosti je iba vo výslovnosti, nie je v písanej podobe.
Spodobovanie nastáva:
-
na začiatku slova – včela v/f
-
vo vnútri slova – babka b/p
-
na konci slova – dub d/p
Spodobovanie nastáva:
1. znelá spoluhláska sa vysloví ako neznelá:
a, keď za ňou nasleduje neznelá spoluhláska alebo pauza:
Znelá spoluhláska + neznelá spoluhláska (pauza) = 2 neznelé spoluhlásky
Dub schne – dup schne, hrad padol – hrat padol, oztrhať – rostrhať, rybka – rypka, vták – fták, nadpis – natpis
To isté platí aj vtedy, ak po skupine znelých párových spoluhlások nasleduje neznelá spoluhláska alebo pauza.
Dážď, dážď prší, drozd, drozd spieva,...
b, keď je na konci slova alebo vety:
Mám rád iba čerstvý chlieb. – Mám rád iba čerstvý chliep. Nikdy nejem chlieb pred obedom.- Nikdy nejem chliep pred obedom.
2. neznelá spoluhláska sa vysloví ako znelá:
Neznelá spoluhláska + znelá spoluhláska = 2 znelé spoluhlásky
a,keď sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína znelou spoluhláskou alebo samohláskou:
hukot v továrni – hukod v továrni, prosba – prozba, s ružou – z ružou, plot z dreva – plod z dreva
b, keď sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína samohláskou:
Neznelá spoluhláska + samohláska = znelá spoluhláska + samohláska
mešec a peňaženka – mešedz a peňaženka, s očami – z očami, s otcom – z otcom, ku kráľovi – gu kráľovi
P O M Ô C K A
Ak neviete, aké písmeno máme v slove napísať, poviem si to alebo príbuzné slovo v takom tvare, aby po spoluhláske nasledovala samohláska:
Príklady: nebež (vyslov š) – nebeží (vyslov ž)
Nelež (vyslov š) - neleží (vyslov ž)
Holub (vyslov holup) – holubovi (vyslov b)
Haluz (vyslov halus) – haluzou (vyslov z)
ťažký (vyslov š) – ťažisko (vyslov ž)
Pravidlá rozhovoru v kolektíve:
- Prihlásiť sa o slovo.
- Čakať, kýmje slovo udelené.
- Pozerať na hovoriaceho. (Očný kontakt.)
- Partnera osobne osloviť.
- Nevysmievať sa, keď sa niekto v reči zmýli.
- Partnera nechať dohovoriť. (Neskáčeme do reči.)
- Zostať pri téme. (Kladieme premyslené otázky.)
- Spýtať sa, keď bolo niečo nezrozumiteľné.
- Nahlas a zreteľne hovoriť. (Dodržiavame vhodnú vzdialenosť.)
- Uznať oceniť iné názory a rozhodnutia.
- Používame aj neslovnú (neverbálnu) komunikáciu - reč rúk, očí, tela....
Pravidlá aktívneho počúvania:
- Pozeráme sa na hovoriaceho.
- Premýšľame nad tým, čo kto hovorí.
- Vieme sa spýtať, keď niečo nerozumieme.
- Vieme svojimi slovami zopakovať, čo sme počuli.
- Vieme si urobiť poznámky.
Kto sa dobre počúva:
- ten, kto má správnu výslovnosť,
- používa vlastnú silu hlasu a primerané tempo,
- uplatňuje správnu intonáciu,
- uplatňuje v reči prestávky a dôraz vo vete.
Interview - cielený rozhovor s významnou alebo zaujímavou osobnosťou v tlači, rozhlase alebo televízii. Opytujúci vedie rozhovor s istým zámerom (zabaviť, poučiť), rozhovor rozvíja vhodnými otázkami. Otázky môžu byť:
- zatvorené - odpovede na takéto otázky sú spravidla áno, nie alebo stručný údaj. (Rád hráš počítačové hry?)
- otvorené - odpovede na otvorené otázky prinášajú viac informácií - opýtaný nám poskytne podrobnejšiu odpoveď.
(Prečo hráš rád počítačové hry?)
Osnova rozhovoru:
1. Nadviazanie kontaktu.
2. Oslovenie.
3. Formulácia a spôsob kladenia otázok.
4. Udržanie rozhovoru.
5. Poďakovanie.
Vety podľa obsahu (zámeru hovoriaceho)
Hovoriaci vyslovuje vety vždy s nejakým (komunikatívnym) zámerom. Podľa toho rozlišujeme vety:
OZNAMOVACIE - nimi niečo oznamujeme, konštatujeme. (Zajtra píšeme písomku.)
OPYTOVACIE - vyžadujú informáciu, odpoveď na nejakú otázku. (Mali sme domácu úlohu?)
ROZKAZOVACIE - sú to vety, ktorými niečo rozkazujeme, prikazujeme alebo zakazujeme. (Ticho!)
ŽELACIE - sú to výzvy, aby sa niečo stalo alebo nestalo. Patria k nim i pozdravy,kliatby a iné. Sú v nich želacie častice bárs/bár, kiežby, aby, žeby, nech,
bodaj. Píšeme za nimi výkričník! (Nech sme už doma! Dobrý večer! Bodaj by ťa pečená hus kopla!)
Všetky druhy viet - oznamovacie,opatovacie, rozkazovacie, želacie - môžu mať formu ZVOLANIA.
ZVOLACIE vety majú v ústnom prejave zvýraznenú intonáciu, v písomnej podobe píšeme na konci zvolacej vety VÝKRIČNÍK!
- oznamovacia veta: Už ho vezú!
- rozkazovacia veta: Zatvor okno!
- opytovacia veta: Čo si jej vlastne povedal?!
- želacia veta: Nech sa vám darí!
PODSTATNÉ MENÁ ( SUBSTANTÍVA)
- plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť
- sú ohybné – skloňujú sa
- pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo?
- pomenúvajú: osoby (Karol, učiteľka, komorník), zvieratá (vlk, líška, zviera), veci (záhrada, katedra, dvere),rastliny (strom,kapusta, obilie), vlastnosti a deje (ochota, postup, svitanie), vnútorné stavy (nepokoj, láska, napätie)
DELENIE PODSTATNÝCH MIEN
1.
- všeobecné - pomenúvajú osobu, zviera, predmet, vec, jav toho istého druhu /učiteľ,
pes, dom, dievča, mest, pohorie/
- vlastné - mená jedinečných osôb, zvierat, miest, pohorí, riek, sviatkov,...
- môžu byť jednoslovné a viacslovné /Eva, Rexo, Košice, Vysoké Tatry/
2.
- životné – všetky podst. m., ktoré sa skloňujú podľa životných vzorov chlap, hrdina
- neživotné – všetky podst. m., ktoré sa skloňujú podľa neživotných vzorov dub, stroj
GRAMATICKÉ KATEGÓRIE
1.ROD
- mužský (TEN)
- ženský (TÁ)
- stredný (TO)
2. ČÍSLO
- jednotné (singulár/sg)
- množné (plurál/pl)
3.PÁD
Nominatív (N) kto? čo?
Genitív (G) /bez/ koho? čoho?
Datív (D) /dám/ komu? čomu?
Akuzatív (A) /vidím/ koho? čo?
Lokál (L) /o/ kom? čom?
Inštrumentál (I) /s/ kým? čím?
ČO URČUJEME PRI PODSTATNÝCH MENÁCH – gramatické kategórie
- podstatné meno
- všeobecné alebo vlastné
- rod
- číslo
- pád
- vzor
- životné alebo neživotné
SKLOŇOVANIE PODSTATNÝCH MIEN
Mužský rod /životné/ vzor chlap
zakončené na spoluhlásku
Pád
Jednotné číslo
Množné číslo
N:
chla-p
chlap-i
G:
chlap-a
chlap-ov
D:
chlap-ovi
chlap-om
A:
chlap-a
chlap-ov
L:
(o) chlap-ovi
(o) chlap-och
I:
chlap-om
chlap-mi
zakončené na samohlásku -o
Pád
Jednotné číslo
Množné číslo
N:
ded-o
ded-ovia
G:
ded-a
ded-ov
D:
ded-ovi
ded-om
A:
ded-a
ded-ov
L:
(o) ded-ovi
(o) ded-och
I:
ded-om
ded-ami
Vzor hrdina
Podľa vzoru hrdina skloňujeme životné podstatné mená mužského rodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na samohlásku –a;
podst. m. mužského rodu zakončené v N sg. –ta, - ita, -ista napr. bagrista, futbalista,bandita ...
!!! tieto majú v N pl. zakončenie –i !!!
Priezviská Slovákov zakončené v N sg. na -o napr. Hečko, Bučko,...
Napríklad: sudca, rozhodca, futbalista, obranca, predseda.
Pád
Jednotné číslo
Množné číslo
N:
hrdin-a (huslista)
hrdin-ovia (huslisti)
G:
hrdin-u
hrdin-ov
D:
hrdin-ovi
hrdin-om
A:
hrdin-u
hrdin-ov
L:
(o) hrdin-ovi
(o) hrdin-och
I:
hrdin-om
hrdin-ami
Mužský rod - NEŽIVOTNÉ
Vzor dub
Podľa vzoru dub skloňujeme neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku.
Napríklad: kozub, mráz, oblak, mach, stôl.
V tvare nominatívu množného čísla píšeme pádovú príponu –y (duby).
Pád
Jednotné číslo
Množné číslo
N:
dub
dub-y
G:
dub-a
dub-ov
D:
dub-u
dub-om
A:
dub-a
dub-y
L:
(o) dub-e
(o) dub-och
I:
dub-om
dub-mi
Vzor stroj
Podľa vzoru stroj skloňujeme neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku.
Napríklad: topoľ, bôľ, kraj, nôž, zapaľovač
Pád
Jednotné číslo
Množné číslo
N:
stroj
stroj-e
G:
stroj-a
stroj-ov
D:
stroj-u
stroj-om
A:
stroj
stroj-e
L:
(o) stroj-i
(o) stroj-och
I:
stroj-om
stroj-mi
Podstatné mená ženského rodu
Podstatné mená ženského rodu sa skloňujú podľa vzorov:
-
žena,
-
ulica,
-
dlaň,
-
kosť.
Vzor žena
Podľa vzoru žena skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku –a, pred ktorou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska.V tvare genitívu jednotného čísla (ženy), nominatívu množného čísla (ženy) a akuzatívu množného čísla (ženy) píšeme pádovú príponu –y.Vzor žena:Pád
Jednotné čísloMnožné čísloN:žen-ažen-yG:žen-yžienD:žen-ežen-ámA:žen-užen-yL:žen-ežen-áchI:žen-oužen-ami
Vzor ulicaPodľa vzoru ulica skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku – a, pred ktorou je mäkká spoluhláska. V pádových príponách sa píše len mäkké i.Vzor ulica:Pád
Jednotné čísloMnožné čísloN:ulic-aulic-eG:ulic-eulícD:ulic-iulic-iamA:ulic-uulic-eL:ulic-iulic-iachI:ulic-ouulic-ami
Vzor dlaň
Podľa vzoru dlaň skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku. V pádových príponách sa píše len mäkké i.
Vzor dlaň sa od vzoru kosť odlišuje:
-
v genitíve jednotného čísla- dlane, kosti
-
v nominatíve množného čísla– dlane, kosti
-
v akuzatíve množného čísla– dlane, kosti
Vzor: dlaň
Pád
Jednotné číslo
Množné číslo
N: Nominatív
dlaň
dlan-e
G: Genitív
dlan-e
dlan-í
D: Datív
dlan-i
dlan-iam
A: Akuzatív
dlaň
dlan-e
L: Lokál
dlan-i
dlan-iach
I: Inštrumentál
dlaň-ou
dlaň-ami
Vzor kosť
Podľa vzoru kosť skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku. V pádových príponách sa píše len mäkké i.
Vzor kosť:
Pád
Jednotné číslo
Množné číslo
N: Nominatív
kosť
kost-i
G: Genitív
kost-i
kost-í
D: Datív
kost-i
kost-iam
A: Akuzatív
kosť
kos-ti
L: Lokál
kost-i
kost-iach
I: Inštrumentál
kosť-ou
kos-ťami
STREDNÝ ROD
Podstatné mená stredného rodu sa skloňujú podľa vzorov:
-
mesto,
-
srdce,
-
vysvedčenie,
-
dievča.
Vzor mesto
Podľa vzoru mesto skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku - o. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto platí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slovách: hniezdo, miesto.
mesto – mestá – mestám - mestách
miesto – miesta – miestam - miestach
Vzor: mesto
Pád
Singulár (j.č.)
Plurál (mn.č.)
N:
mest-o
mest-á
G:
mest-a
miest
D:
mest-u
mest-ám
A:
mest-o
mest-á
L:
(o) mest-e
(o) mestách
I:
(s) mest-om
(s) mestami
Vzor srdce
Podľa vzoru srdce skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku - e. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru srdce platí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slove: líce.
srdce – srdcia – srdciam - srdciach
líce – líca – lícam - lícach
Vzor srdce:
Pád
Singulár (j.č.)
Plurál (mn.č.)
N:
srdc-e
srdc-ia
G:
srdc-a
sŕdc
D:
srdc-u
srdc-iam
A:
srdc-e
srdc-ia
L:
(o) srdc-i
(o) srdc-iach
I:
(so) srdc-om
(so) srdc-ami
Vzor DIEVČA
Podľa vzoru dievča skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na samohlásku - a. V pravopise niektorých podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dievča sú v množnom čísle dva tvary, napríklad:
dievčatá – dievčence,
húsatá – húsence,
dvojčatá – dvojčence.
Vzor: dievča
Pád
Singulár (j.č.)
Plurál (mn.č.)
N:
dievča
dievč-a-tá
dievč-enc-e
G:
dievčaťa
dievč-at
dievč-eniec
D:
dievčaťu
dievč-at-ám
dievč-enc-om
A:
dievča
dievč-a-tá
dievč-enc-e
L:
(o) dievčati
(o) dievčat-ách
(o) dievč-enc-och
I:
(s) dievčaťom
(s) dievčat-ami
(s) dievče-enc-ami
Vzor VYSVEDČENIE
Podľa vzoru vysvedčenie skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na dvojhlásku - ie. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru vysvedčenie neplatí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slovách:
ústie – z ústia, k ústiu, v ústí,
prútie – z prútia, k prútiu, v prútí,
lístie – z lístia, k lístiu, v lístí.
Vzor: vysvedčenie
Pád
Singulár (j.č.)
Plurál (mn.č.)
N:
vysvedčen-ie
vysvedčen-ia
G:
vysvedčen-ia
vysvedčen-í
D:
vysvedčen-iu
vysvedčen-iam
A:
vysvedčen-ie
vysvedčen-ia
L:
(o) vysvedčen-í
(o) vysvedčen-iach
I:
(s) vysvedčen-ím
(s) vysvedčen-iami
PRÍDAVNÉ MENÁ
Prídavné mená sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov.
Pýtame sa na ne otázkami: aký,-á,-é
ktorý,-á,-é
čí,-ia,-ie
Gramatické kategórie prídavných mien: preberajú od nadradeného podstatného mena
-
rod,
-
číslo,
-
pád.
Prídavné mená môžu mať rod:
-
mužský- napríklad dobrý (otec),
-
ženský - napríklad dobrá (mama),
-
stredný - napríklad dobré (dieťa).
Prídavné mená môžu mať tvar:
-
jednotného čísla – singulár, napríklad dobrý otec,
-
množného čísla – plurál, napríklad dobrí otcovia.
Prídavné mená môžu byť v páde:
-
Nominatív: kto? čo? - napríklad chutný obed, chutné obedy,
-
Genitív: koho? čoho? - napríklad chutného obeda, chutných obedov,
-
Datív: komu? čomu? - napríklad chutnému obedu, chutným obedom,
-
Akuzatív: koho? čo? - napríklad chutný obed, chutné obedy,
-
Lokál: (o) kom? (o) čom? - napríklad (o) chutnom obede, (o) chutných obedoch,
-
Inštrumentál: (s) kým? (s) čím? - napríklad chutným obedom, chutnými obedmi.
Prídavné mená (akostné a vzťahové) skloňujeme podľa vzorov:
-
pekný– napríklad dobrý,malý, zlý, vysoký,
-
cudzí– napríklad tunajší, horúci, širší, rúči,
Prídavné mená delíme na:
-
akostné– napríklad nízky, pekný, vysoký, chutný,
-
vzťahové– napríklad riečny, pracovný, športový.
Akostné prídavné mená
pomenúvajú akosť – kvalitu, vlastnosť vecí, osôb, zvierat.
Akostné prídavné mená sa dajú stupňovať.
Akostné prídavné mená sa skloňujú podľa vzoru pekný alebo cudzí.
Príklady akostných prídavných mien:
dobrý, pekný, vysoký, chutný, mladý, svieži, starý, smutný, slabý, suchý, slušný, drzý.
STUPŇOVANIE PRÍDAVNÝCH MIEN - stupňovať prídavné mená znamená vytvoriť vyšší alebo nižší stupeň.
Stupňovanie môže byť:
1. pravidelné
1.st. -milý, rýchly
2.st. -milší, rýchlejší
3.st. -najmilší, najrýchlejší
2. nepravidelné (dobrý, zlý, pekný, malý, veľký)-mení sa koreň slova (dobrý-lepší-najlepší, zlý-horší-najhorší, pekný-krajší-najkrajší)
Vzťahové prídavné mená
pomenúvajú vzťah, pôvod vecí, osôb, zvierat. Vzťahujú sa na iné slová. Vznikli tvorením od iných slov.
Pýtame sa na ne otázkami aký? aká? aké?
Vzťahové prídavné mená sa skloňujú podľa vzoru pekný alebo cudzí.
Príklady vzťahových prídavných mien:
zlatý (zlato), dnešný (dnes), školský (škola), okolitý (okolie), zajtrajší (zajtra), nočný (noc).
Vzor PEKNÝPodľa vzoru pekný skloňujeme prídavné mená, ktoré majú pred ohýbacou príponou tvrdú alebo obojakú spoluhlásku.
Príklady prídavných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný:chladný, chladná, chladné,milý, milá, milé,zimný, zimná, zimné,malý, malá, malé,dlhý, dlhá, dlhé.Pri skloňovaní prídavných mien podľa vzoru peknýdodržiavame pravidlo o rytmickom krátení.Príklady:pekný – múdry,pekná – krátka,pekná – vážna,pekné – riedke,pekný – známy.Prídavné mená sa s podstatnými menami zhodujú v rode, čísle a páde.
Príklady:múdre deti, krátkymi rukami, o vážnej hudbe, riedke vlasy, známych huslistov, dobrí muži.Vzor: peknýPád
Jednotné čísloMužský rodŽenský rodStredný rodN: NominatívpeknýpeknápeknéG: GenitívpeknéhopeknejpeknéhoD: DatívpeknémupeknejpeknémuA: Akuzatívpekného (živ.) (chlapca)peknúpeknépekný (neživ.) (oblek)L: Lokál(o) peknom(o) peknej(o) peknomI: Inštrumentálpeknýmpeknoupekným
PádMnožné čísloMužský životný rodMužský neživotný, ženský a stredný rodN: NominatívpeknípeknéG: GenitívpeknýchpeknýchD: DatívpeknýchpeknýmA: AkuzatívpeknýchpeknéL: Lokál(o) pekných(o) peknýchI: InštrumentálpeknýmipeknýmiVzor CUDZÍPodľa vzoru cudzí skloňujeme prídavné mená, ktoré majú pred ohýbacou príponou mäkkú spoluhlásku.Príklady prídavných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru cudzí:
tunajší, tunajšia, tunajšie,svieži, svieža, svieže,súci, súca, súce,horúci, horúca, horúce,domáci, domáca, domáce.Pri skloňovaní prídavných mien podľa vzoru cudzí dodržiavame pravidlo o rytmickom krátení.Príklady:cudzí – svieži,cudzí – súci,cudzí – horúci.Prídavné mená sa s podstatnými menami zhodujú v rode, čísle a páde.
Príklady:cudzie ženy, súcimi rozhodnutiami, horúcim nápojom, o sviežich kvetoch, horúci nápoj.Vzor: cudzíPád
Jednotné čísloMužský rodŽenský rodStredný rodN: NominatívcudzícudziacudzieG: GenitívcudziehocudzejcudziehoD: DatívcudziemucudzejcudziemuA: Akuzatívcudzieho (živ.) (chlapca)cudziucudziecudzí (neživ.) (oblek)L: Lokál(o) cudzom(o) cudzej(o) cudzomI: Inštrumentálcudzímcudzoucudzím
Pád
Množné čísloMužský životný rodMužský neživotný, ženský a strednýrodN: NominatívcudzícudzieG: GenitívcudzíchcudzíchD: DatívcudzímcudzímA: AkuzatívcudzíchcudzieL: Lokál(o) cudzích(o) cudzíchI: InštrumentálcudzímicudzímiVo všetkých pádových príponách prídavných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru cudzí sa píše mäkké i.ANTONYMÁ (OPOZITÁ)
-
Sú to slová opačného významu.
-
Dvojice slov, ktoré sú postavené proti sebe.
tvrdý – mäkký suchý mokrý
čierny – biely deň – noc
svetlo – tma sladký – kyslý
hladný – sýty zima - leto
pevný – krehký široký – úzky
rýchly – pomalý smelý – bojazlivý
ostrý – tupý mladý - starý
ľahký – ťažký živý - mŕtvy
áno – nie tenký – hrubý
dobrý – zlý smutný - veselý
hladký – drsný horný – dolný
SYNONYMÁ
-
Slová, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam.
-
Slová, ktoré rozlične pomenúvajú jeden jav.
-
Rovnoznačné slová.
Synonymá tvoria:
-
Synonymické dvojice: dno – spodok, mláka – kaluž, šampionát - majstrovstvá
-
Synonymické rady: statočný – čestný – poriadny – charakterný – bezúhonný – poctivý
rozumný – múdry – rozvážny - uvážlivý
Príklady zo synonymického slovníka:
Podivný – čudný – podivuhodný – divný – čudesný – zvláštny – nezvyčajný – neobvyklý – neobyčajný – mimoriadny – záhadný
Rozmýšľať – premýšľať – uvažovať – hútať – rozvažovať – prehutovať – dumať – hĺbať – rozdumovať
Nezlomný – pevný – silný – nepoddajný – vytrvalý – neochvejný – neprekonateľný – nepremožiteľný – nezdolný – húževnatý – nezdolateľný
Výnimočný – mimoriadny – nevšedný – osobitný – neobyčajný – zvláštny – nezvyčajný – neobvyklý – nevídaný – nezvyklý – ojedinelý
Bieda – núdza – nedostatok – chudoba – žobrota – psota
Šikovný – súci – schopný – zručný – vrtký – svižný – obratný – bystrý
Zvonec - cengáč – liatovec – spiežovec
Luxus – prepych – komfort – pohodlie
Črieda – stádo - kŕdeľ
ROZPRÁVANIE
Základné znaky rozprávania:
-
zachytáva jedinečnú udalosť, zážitok či príbeh,
-
vyjadruje vlastný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje,
-
príbeh sa rozvíja v istej časovej postupnosti,
-
vystupujú tu postavy,
-
jedna z postáv zastáva úlohu rozprávača,
-
príbeh sa člení na úvod, jadro, záver.
Stavba príbehu:
-
úvod –zoznamujeme sa s postavami, s prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva,
-
jadro
zápletka –komplikácia, ktorá uvádza dej do pohybu,
vyvrcholenie – dej, problém či konflikt vrcholí,
obrat – dej sa nečakane obráti,
-
záver -rozuzlenie - vyjasnenie problému či konfliktu.
V rozprávaní sa najviac uplatňujú:
-
plnovýznamové slovesá väčšinou v minulom čase,
-
priama reč,
-
oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety.
SLOVESÁ
- plnovýznamové a neplnovýznamové slová (pomocné slovesá)
- pomenúvajú dej, činnosť alebo stav
-ohybné slová – časujú sa
- základný tvar slovesa: NEURČITOK – zakončenie –ť: variť, písať, kresliť, volať,...
- pýtame sa na ne otázkou: Čo robí? Čo sa s ním deje?
Podľa vecného významu rozlišujeme:
- plnovýznamové slovesá: pracovať, zabudnúť,
- neplnovýznamové slovesá: byť, bývať; chcieť môcť, musieť, smieť; začať, začínať, zostať, ostať, ostávať; prestať, prestávať; mať, ísť.
Gramatické kategórie slovies sú:
- osoba,
- číslo,
- čas.
OSOBA:
1. ja – my robím - robíme
2. ty – vy robíš - robíte
3. on, ona, ono – oni, ony robí - robia
ČÍSLO:
Jednotné – singulár - robím
Množné – plurál -robíme
ČAS
Prítomný - robí
Minulý - robil
Budúci – bude robiť
Pri časovaní slovies sa vo všetkých ohýbacích príponách píše mäkké –i/í. (robím, robíš,..)
Sloveso byť
Patrí k neplnovýznamovým / pomocným / slovesám: Budem čítať. Boli sme sa lyžovať.
Ak však sloveso byť má význam existovať, jestvovať, je plnovýznamové: Je tam veľká zima. Bol raz jeden kráľ.
Časovanie slovesa BYŤ:
Prítomný čas
osoba
singulár
plurál
1.
som
sme
2.
si
ste
3.
je
sú
Minulý čas
osoba
singulár
plurál
1.
bol som
boli sme
2.
bol si
boli ste
3.
bol, bola, bolo
boli
Budúci čas
osoba
singulár
plurál
1.
budem
budeme
2.
budeš
budete
3.
bude
budú