Planéta Zem - Zemeguľa

 

Ľudia si v minulosti predstavovali našu Zem ako plochú dosku. Naša Zem je guľatá. Polomer Zeme je vzdialenosť od povrchu Zeme do jej stredu a meria 6378 km (pomôcka pre rýchlejšie zapamätanie: šetri sedem oslov).

 

Moreplavci spolu s kapitánom Magalhaensom (Magalienšom) v 16. storočí oboplávali Zem a potvrdili, že je guľatá.

Dôkazy o guľatosti Zeme - pozorovanie:

- lodí plávajúcich do prístavu. Najprv vidno sťažne, neskôr plachty až nakoniec celú loď.

- nebeských telies. Slno aj Mesiac majú guľatý tvar  a pri zatmení Mesiaca Zem vrhá kruhový tieň,

 

 

 

- hviezd. Pri ďalekých plavbách si námorníci všimli, že sa niektoré súhvezdia strácajú a objavujú iné.

Zemeguľa prijíma odrazené svetlo od najväčšej hviezdy - Slnka. Je bielomodrá, pretože najväčšiu časť zemského povchu pokrýva voda.

   

                          

 Zemský povrch tvorí: vzduch, voda, rastliny, živočíchy, pevný obal, pôda.

 

Slnečná sústava - Zem vo vesmíre

Všetky objekty na oblohe sú súčasťou vesmíru. Vesmír je zložený z množstva galaxií. Galaxia je zoskupenie hviez. Hviezdy sú veľmi vzdialené obrovské žiariace gule. Naša galaxia sa volá Mliečna cesta.

Našou najväčšou hviezdou  je Slnko. Hviezdy do okolia vyžarujú vlastné svetlo a teplo. Hviezdy na oblohe vytvárajú súhvezdia -Váhy, Lev, Malý a Veľký voz,..

Slnečnú sústavu tvoria: hviezdy, planéty, mesiace, kométy, planétky a meteorické telesá.

Planéty nevyžarujú vlastné svetlo, ale odrážajú svetlo zo Slnka.

Planéty sa od seba odlišujú:

• vzdialenosťou od Slnka
• veľkosťou
• tvarom
• teplotou

V slnečnej sústave je 8 planét. Bližšie k Slnku sú menšie planéty s pevným povrchom - Merkúr, Venuša, Zem, Mars. Ďalej od Slnka vznikli veľké plynné planéty s pevným jadrom a prstencami - Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Najbližšia planéta: Merkúr

Najpodobnejšia Zemi (povrchom a veľkosťou): Venuša

Najväčšia planéta s pevným povrchom a životom: Zem

Červená planéta s polárnymi čiapočkami (vodou): Mars

Najväčšia planéta: Jupiter

2. najväčšia planéta s typickým prstencom: Saturn

Najmenšie planéty: Urán a Neptún

Mesiace sú telesá, ktoré obiehajú okolo planét (okrem Merkúra a Venuše).

Menšie telesá nepravidelného tvaru  obiehajúce okolo Slnka sa nazývajú kométy alebo vlasatice.Typický je pre ne dlhý chvost. Najznámejšou kométou je Halleyho kométa.Vracia  sa k Slnku každých 75 rokov.

Vzdialenosť Zeme od Slnka je asi 150 mil. km a svetlo túto vzdialenosť prekoná za 8 minút.

 

 

Mesiac -  prirodzená družica Zeme

Mesiac je jediná prirodzená družica Zeme. Nemá vlastné žiarenie, a preto na oblohe žiari odrazeným svetlom zo Slnka. Na Mesiaci nie je možný život - nie je tam voda ani vzduch. Je mŕtvy a pustý. Jeho povrch je rozbrázdený krátermi.

Mesiac vykonáva tieto pohyby:

1. Otáča sa okolo vlastnej osi
2. Obieha okolo Zeme - jeden obeh trvá približne 27 dní a 8 hodín a nazýva sa mesiac. Otočenie okolo osi trvá rovnako ako obeh okolo Zeme, preto je Mesiac k Zemi privrátený stále tou istou stranou.
3. Spolu so Zemou obieha okolo Slnka

Pretože Mesiac obieha okolo Zeme a spolu so Zemou obieha okolo Slnka pozorujeme počas jedného mesiaca rôzne zmeny Mesiaca, ktoré sa nazývajú mesačné fázy - sú to zmeny Mesiaca pozorované zo Zeme.

 

Príťažlivá sila Mesiaca na Zem spôsobuje striedanie prílivu a odlivu - zmeny výšky vodnej hladiny morí a oceánov. Keď Mesiac vychádza alebo zapadá je odliv (hladina vody klesá)., j Keď je na oblohe najvyššie, alebo ho nevidno, je príliv (hladina vody stúpa). Príliv a odliv sa strieda každých 6 hodín. Prví ľudia na Mesiaci pristáli 20. júla 1969 americkí kozmonauti Neil Armstrong a Edwin Buzz Aldrin v rámci programu Apollo.

Zaujímavosti(pre tých, čo sa chcú dozvedieť viac):

http://www.meteo.sk/astro/mesiac

http://astroportal.sk/sol_syst/mesiac.html

http://www.youtube.com/watch?v=vRwcbLFV1Co

 

Objavovanie vesmíru a kozmonautika

Cesty do vesmíru umožnil až vynález rakety, ktoré boli schopné vynášať umelé družice.

Prvou bola družica Sputnik 1 – r. 1957.

Pes Lajka – prvá živá bytosť vo vesmíre – 3.11.1957-  na Sputniku2 - zomrela vraj bezbolestne na orbite (obežnej dráhe okolo Zeme)  týždeň po štarte.

Pomocou Sputniku5 boli do vesmíru vypustené ďalšie dva psy: Belka a Strelka, ktoré sa úspešne vrátili na Zem.

Jurij Gagarin –12.4.1961 – prvý človek, ktorý obletel Zem – Vostok 1, za 108min obletel Zem a bezpečne pristál neďaleko dediny Smelovka.

Valentina Tereškovova – 16.- 19.6.1963 – prvá žena vo vesmíre – vo Vostoku 6, 48-krát obletela Zem.

16.7.1969 odštartovalo Apollo11 – na palube boli Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins – Armstrong, Aldrin pristáli  a prechádzali sa po  Mesiaci.

Prvý človek z bývalého Československa bol Vladimír Remek v r. 1978.

20.februára 1999 – odštartovala kozmická loď Sojuz T-29 s prvým Slovákom na palube – Ivanom Bellom.

Vesmír sa skúma aj z pozemských observatórií, ďalekohľadmi, voľným okom. Za otca kozmonautiky sa považuje Rus Konstantin Eduardovič Ciolkovskij.

Využitie kozmonautiky:

• Meteorologické satelity
• Satelity Globálneho polohového systému /GPS/
• Komunikačné satelity
• Televízne, výskumné, vojenské satelity
• Vesmírne stanice
• Medziplanetárne sondy

Zaujímavosti(pre tých, čo sa chcú dozvedieť viac):

Videá:

http://www.youtube.com/watch?v=KjP4NX1sBwI

http://www.youtube.com/watch?v=5Xrxc7hDBF4&feature=related

Stránky:

http://astroportal.sk/historia/priekopnici_kozmonautiky.html

http://www.nasa.gov/home/index.html

http://astroportal.sk/kozmonautika/zaciatky_sputnik.html

http://www.hvezdarna-vsetin.cz/view.php?cisloclanku=2007100005

http://www.geomag.sk/

 

Pohyby Zeme

Naša zemeguľa patrí medzi planéty Slnečnej sústavy. Všetky planéty obiehajú okolo Slnka po svojich obežných dráhach. Okrem toho ešte rotujú (otáčajú sa) okolo vlastnej osi.

 

 

 

Zemská os je myslená čiara, ktorá smeruje k hviezde POLÁRKE. Zemský povrch pretína v dvoch bodoch: SEVERNÝ PÓL a JUŽNÝ PÓL.

Pohyb hviezd po oblohe je iba zdanlivý zapríčinený otáčaním Zeme zo západu na východ. Najvyššie je Slnko na oblohe presne na poludnie a predmety vrhajú najkratší tieň. Tieň počas poludnia smeruje v Európe vždy na sever.

 

                                   

              východ Slnka                                                             západ Slnka 

Pre tých, čo chcú vedieť viac:

http://www.youtube.com/watch?v=pLl8sDZRSYg

http://www.youtube.com/watch?v=k-oLJxjCzBg&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=qqoAEKVRu00&feature=related

 

 2. OBEH ZEME OKOLO SLNKA

 Zem obieha okolo Slnka po po svojej obežnej dráhe, ktorá má tvar elipsy.

• Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá približne   365 dní a 6 hodín = ROK

• Každé štyri roky sa strieda  priestupný  rok a má 366 dní.

Elipsovitá dráha, po ktorej Zem obieha okolo Slnka spôsobuje, že Zem nie je vždy rovnako vzdialená od Slnka,

Zem je najbližšie k Slnku začiatkom januára a najviac vzdialená je začiatkom júla.

                                         

                                                                                         Obeh Zeme okolo Slnka

Príčinou striedania ročných období je :

a) obeh Zeme okolo Slnka

b) sklon zemskej osi ( zemská os nie je kolmá na obežnú dráhu, ale je naklonená k Polárke)

 

Ročné obdobia

Striedanie ročných období zapríčiňuje sklon zemskej osi.

Zemská os nie je kolmá na obežnú dráhu Zeme okolo Slnka, je k obežnej dráhe naklonená.

Na pologuli, ktorá je naklonená k Slnku, nastáva leto – teplejšie a dlhšie dni- Keď je k Slnku priklonená S pologuľa = na S pologuli je leto a ma J pologuli zima.

Na pologuli, ktorá je odklonená od Slnka, nastáva zima – chladnejšie a kratšie dni - Keď je k Slnku priklonená J pologuľa = na S pologuli je zima a na J pologuli je leto.

V júni až v septembri je k Slnku priklonená severná pologuľa – vládne leto, na južnej pologuli, ktorá je od Slnka odvrátená, je zima.

V decembri až v marci je k Slnku priklonená južná pologuľa – je na nej leto a na severnej pologuli, ktorá je od Slnka odklonená vládne zima.

Keď sú južná aj severná pologuľa približne rovnako naklonené k Slnku, nastáva prechodné obdobie medzi letom a zimou, ktoré nazývame jar a jeseň.

 

                                        

                            Dopad slnečných lúčov na Zem počas rôznych ročných období

 

Polárny deň a polárna noc

Keď je severná pologuľa priklonená k Slnku, je na nej leto, na severnom póle vtedy Slnko nezapadne 6 mesiacov – nastáva polárny deň, na južnom póle Slnko 6 mesiacov nevychádza nad obzor - nastáva polárna noc.

Keď je k Slnku priklonená južná pologuľa, je na severnej pologuli zima, na južnom póle Slnko nezapadne 6 mesiacov - nastáva polárny deň a na severnom póle nastáva polárna noc.

 

Prečo sa mení dĺžka dňa noci

- počas roka sa mení dĺžak dňa a noci

- iba 2x v roku deňa noc trvá rovnako dlho

- slnečné lúče vtedy dopadajú kolmo na rovník - sú to dni rovnodennosti:

jarná rovnodennosť - 21. marca.  V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli jarné obdobie, na južnej pologuli je jeseň.

jesenná rovnodennosť – 23.septembra. V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli je obdobie jari.

V dňoch rovnodennosti sa na oboch póloch strieda polárny deň s polárnou nocou.

                                                 

                                                                               Rovnodennosť - jarná a jesenná

 

Najdlhší deň na severnej pologuli je letný slnovrat nastáva zvyčajne 22. júna, keď Slnko napoludnie dosiahne u nás najvyšší bod na oblohe.

V čase letného slnovratu nastáva na severnej pologuli leto, na južnej pologuli začína zima.

Najdlhšia noc na severnej pologuli je 22.12. – zimný slnovrat, keď Slnko napoludnie dosiahne u nás najnižší bod na oblohe. 

V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima a na južnej pologuli nastáva leto.

 

                                                             

                                                     Letný slnovrat                                                                                           Zimný slnovrat     

 

Pre tých, čo chcú vedieť viac:

http://www.youtube.com/watch?v=000-3JYM0NI&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=7XMio1OnH7s&feature=related

 

Oceány, kontinenty a svetadiely

Povrch Zeme tvorí voda a súš. Voda sa nachádza v oceánoch, moriach, riekach, potokoch, priehradách,močiaroch, v telách rastlín, živočíchov a človeka, pôde, pod zemským povrchom, vo vzduchu.

 

SOPKY

Sopka je útvar (kopec), vytvorený žeravou hmotou – magmou, ktorá si prerazila cestu z hlbín Zeme a vystúpila na zemský povrch; sú to teda miesta , kde sa na zemský povrch dostáva horúca roztavená hmota - magma.

Sopka vzniká v mieste, kde horúca tavenina – magma prenikne na zemský povrch.

• Magma je veľmi horúca, dosahuje teplotu až 1200°C; obsahuje aj plyny, preto je ľahšia a stúpa smerom nahor.

Láva je magma, ktorá steká po zemskom povrchu. 

Vrchol sopky tvorí priehlbina = KRÁTER

-rozširovaním kráteru vzniká KALDERA

- okrem lávy sú produktom sopky aj : popol, prach, sopečné bomby, plyny

 

ČASTI SOPKY:

NAJZNÁMEJŠIE SOPKY: Fudži, Popoccateptl,Cotapaxi, Klučevskaja, Hekla, Etna, Vezuv, Mt. Saint Helens, Stromboli

SOPKY NA SLOVENSKU: Poľana, Vihorlat, Putikov vrch

  

Ako dochádza k vzniku sopky?

Horúca magma vplyvom plynov pomaly stúpa z hlbín Zeme nahor. Zhromažďuje sa na určitých miestach – v dutinách zemskej kôry. Magma dutinu postupne vypĺňa a vytvára sa takzvaný magmatický kozub. Ak magma dosiahne až k zemskému povrchu, prerazí na povrch pomocou stlačených nahromadených plynov. Magma vytryskne von a v okamihu, keď sa dostáva na povrch, nazývame ju láva. Okamih prerazenia magmy na povrch nazývame erupcia– môže to byť pokojná erupciaalebosopečný výbuch. V mieste vytrysknutia magmy vzniká sopka. Magma - láva sa na povrchu ochladzuje a postupne tuhne. Stuhnutá láva vytvára na povrchu rôzne tvary sopky.

SOPKY delíme:

1. činné spoky -sú vulkány, ktorých aktivita sa prejavuje chrlením lávy alebo chrlením úlomkov lávy. Aktivita sa môže striedať s obdobiami zdanlivého pokoja. To, že je sopka činná prezrádzajú horúce plyny a pary, ktoré z magmy unikajú cez kráter alebo cez pukliny. Medzi európske činné sopky patrí napríklad sopka Etna.

2. nečinné sopky (vyhasnuté) - sú vulkány, ktoré dlhé časové obdobie neprejavujú žiadnu sopečnú aktivitu. Medzi nečinné vyhasnuté sopky patrí napríklad Vihorlat na Slovensku.

Ohnivý prstenec Zeme:

Zaujímavosti:

Videá:

http://www.youtube.com/watch?v=SpmCvcSvo88&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=Q3Xr3xnR1mg&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=gOFV9TgiH9k&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=p-07NM8LzKA&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=o25TmixrtWA&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=uMPsNL8yvSs

http://www.youtube.com/watch?v=9jq-sMZtSww

http://www.youtube.com/watch?v=OVwx8GoEhZE&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=VMtZ8pgSoa0&feature=related

 

ZEMETRASENIE

Je krátkodobý otras zemského povrchu. Vzniká pri náhlom uvoľnení tlaku medzi litosferickými doskami.

Zemetrasenie vzniká:

• pri pohybe litosferických dosiek
• pri sopečnej činnosti
• pri prepadnutí jaskynných stropov

Miesto (bod) pod zemským povrchom, kde sa horniny dostávajú do pohybu sa nazýva hypocentrum - ohnisko; nachádza sa v hĺbke     5-15 km.

Miesto (bod) na zemskom povrchu priamo nad ohniskom sa nazýva epicentrum.

Vlny, ktoré vznikajú pri zemetrasení sa nazývajú seizmické vlny a zaznamenáva ich seizmograf. Silu zemetrasenia meriame dvomi spôsobmi: 1. Richterova stupnica - meria silu seizmických vĺn.

                2. Mercalleho stupnica - meria účinky zemetrasenia na ľudí a budovy.

Mercalleho stupnica:

1 - 2 veľmi slabo badateľné

3 - 4 pohybujú sa voľne položené predmety

5 - 6 padajú pedmety, poškodzujú sa budovy

7 - 8 praskajú steny, padajú komíny

9 - 10 rúcajú sa  budovy

11 - 12 krívia sa koľajnice, praská zem, budovy sú úplne zničené.

Najviac zemetrasení vzniká na pobreží Stredozemného mora aTichého oceána. Vlny, ktoré vznikajú pri podmorskom zemetrasení sa nazývajú cunami.

Zlom San Andreas

  San Andreas, jeden z najstarších a najlepšie pozorovateľných zlomov v zemskej kôre, oddeľuje Kaliforniu a Mexiko od ostatného severoamerického kontinentu. Priamo na tomto aktívnom tektonickom zlome, ktorého vek sa odhaduje na 20 miliónov rokov, leží viacero veľkých mestských aglomerácií - pretína San Francisco a prechádza len 65 kilometrov od Los Angeles.

Zlomová línia je dlhá 1 050 km a na niektorých miestach klesá pásmo stretu litosférických dosiek do hĺbky 16 km. V okruhu 200 metrov je zlom sprevádzaný sústavou súbežných a naprieč prebiehajúcich trhlín rozličnej veľkosti. Zlom San Andreas je miestom horizontálneho posunu severoamerickej platne, na ktorej sa nachádza takmer celý severoamerický kontinent, a pacifickej, nesúcej kalifornské pobrežie. Dosky sa cez seba horizontálne posúvajú - znamená to, že dno Tichého oceánu sa tlačí rýchlosťou 5 centimetrov za rok pod americký kontinent. Pri ich vzájomnom trení sa ustavične hromadí energia, ktorá sa z času na čas uvoľní prostredníctvom menších záchvevov až silného zemetrasenia. Tam, kde sa dosky posúvajú pomerne hladko, zvyčajne dochádza iba k sérii jemných otrasov. Skutočnou hrozbou sú však zóny, v ktorých sú do seba pevne zaklinené. V týchto oblastiach sa celé desaťročia zdanlivo nič nedeje. Až kým sa obrovské množstvo nahromadenej energie nečakane neuvoľní v zničujúcom zemetrasení presahujúcom 7 stupňov Richterovej stupnice. Naposledy sa tak stalo v roku 1906, keď San Francisco zasiahlo zemetrasenie so silou 8,3 stupňa a s epicentrom presne pod mestom. Vyžiadalo si životy 700 ľudí a prakticky celá metropola sa ocitla v troskách. V oblasti zlomu sa zem posunula na niektorých miestach až o šesť metrov! Pohyby zeme sú často absolútne nepredvídateľné. Úplne bežným javom je, že potoky v dôsledku série posunov litosférických dosiek nečakane zmenia smer. Na planine Carrizo zaznamenali napríklad až 120-metrový odklon vodných tokov.

ZAUJÍMAVOSTI

Gejzír:Názov slova pochádza zo slova Geysir = horúci prameň. Tento názov vznikol na Islande, kde sa nachádza veľké množstvo gejzírov. Gejzíry vznikajú tak, že sa voda zohrieva v Zemskom jadre a puklinami je vytlačená na povrch vo forme vodných prúdov.

Videá:

1. Názorná ukážka podsuúvania litosferických dosiek

http://www.youtube.com/watch?v=wkc4lbhhSRs

http://www.youtube.com/watch?feature=fvwp&NR=1&v=ANeH9W-HMPc

http://www.youtube.com/watch?v=K8J7t3KYr9c&feature=related

2. Animácia výbuchu sopky Krakatoa

http://www.youtube.com/watch?v=UWqCMGHGY7Q

3. Odďaľovanie litosferických dosiek

http://www.youtube.com/watch?v=t-ctk4KR-KU

4. Gejzír Strokkur na Islande

http://www.youtube.com/watch?v=W-daow-LojM

5. Gejzír na Slovensku v Herľanoch

http://www.youtube.com/watch?v=5PkpU72JZcI

6. Ukážka vzniku tsunami/cunami

http://www.youtube.com/watch?NR=1&feature=endscreen&v=L-hMedWQjUg

6. Mapa dnešných zemetraseni

www.iris.edu/seismon

 

VZNIK POHORÍ

Pohoria vznikajú:

1. Zlomovou činnosťou - nazývajú sa kryhové (zlomové) pohoria. Vnikajú rozlámaním niektorých vrstiev hornín bočnými tlakmi na kryhy.Mnohé z krýha sa tlakmi zdvihnú. Na miestach,kde kryhy poklesnú vznikajú kotliny - Himaláje

2. Vrásnením - vznikajú vrásové pohoria. Pri vrásnení sa zvlní zemská kôra. Tak vznikli napr. Alpy alebo naše Karpaty.

3. Sopečnou činnosťou - vznikajú sopečné pohoria, napr. Vihorlat, Poľana, Putikov vrch.

Pohoria sú po svojom vzniku vystavené pôsobeniu dažďa, teploty, koreňov rastlí, ale aj činnosti človeka. Všetky tieto činitele rozrušujú horniny a dochádza k rozpadávaniu hornín na menšie časti - ZVETRÁVANIU. Časti hornín, ktoré vznikli zvetrávaním sa nazývajú zvetraliny.

Litosferické dosky sa môžu aj vzďaľovať a tak rozširovať dno oceánov - Stredoatlantický chrbát alebo podsúvať jedna pod druhú a vyvolávať tak zematrasenie alebo sopečnú činnosť.

 

Zaujímavosti:

http://www.youtube.com/watch?v=ryrXAGY1dmE&feature=related

VODSTVO - HYDROSFÉRA

voda na Zemi sa nachádza:

1. na zemskom povrchu - oceány, moria, rieky, jazerá,ľadovce

2. pod zemským povrchom - ako podpovrchová voda

- kras - územie pod zemským povrchom vytvorené váoencovými horninami a vodou (jaskyne)

3. vo vzduchu - vodná para, hmla, dážď, sneh

4. v ľudskom tele a telách rastlín a živočíchov

Voda je v neustálom pohybe. Tento obeh sa nazýva kolobeh vody - vyparovanie, zrážky, rieka, oceán, vyparovanie,......

- najviac zrážok spadne v pohoriach

- najviac zrážok na svete spadne v Čerápundží (Ázia)

 

VODA NA PEVNINE

Činnosť vody - život rieky

Rieka = má svoj začiatok aj koniec

- PRAMEŇ = miesto, kde vyviera podzemná voda na povrch Zeme

- ÚSTIE = miesto, kde sa rieka vlieva do jazera, mora, oceánu , alebo inej rieky

= delta - typ ústia rieky v tvare

- zarezávaním sa rieky do povrchu Zeme vznika RIEČNA DOLINA = má tvar písmena V

TOK RIEKY:

1. Horný tok - tečie strmým územím

- zarezáva sa a odnáša materiál ( kamene, balvany...)

- vytvára dolinu

2. Stredný tok - nie je taký strmý

- ukladá sa ťažší materiál

- najviac rozrušuje brehy a vytvára meandre (zákruty)

3. Dolný tok - tečie pomaly

- ukladá najjemnejší materiál ( piesok, hlina...) najčastejšie v podobe trojuholníka -kužeľa = DELTA- náplavová rovina v tvare trojuholníka

RIEČNA SIEŤ - hlavný tok s prítokmi

POVODIE - územie, z ktorého všetká voda steká do 1 rieky

ÚMORIE - územie, z ktorého všetky rieky odvádzajú vodu do toho istého mora ( oceánu)

ROZVODIE - hranica medzi povodiami, alebo úmoriami

VODOPÁD - útvar vytvorený riekov, kde rieka prekonáva výškový rozdiel

Najznámejšie vodopády: Vodopád Skok, Lúčanský vodopád, Angelov vodopád ( najvyšší na svete)

- rieka tiež vytvorila - Tiesňavu a kaňon = najčastejšie vzniknú v tvrdých horninách ( vápencoch)

tiesňavy - majú tvar úzkeho V (Manínska tieňava)

Kaňon - je širší ako tiesňava - Grand Canyon

  Najdlhšie rieky sveta:
1. Níl - 6671 km

2. Amazonka - 6437 km

3. Jang c Tiang - 6300 km

4. Mississippi - 6212 km

5. Chuang CHe ( Žltá rieky) - 5464 km

6. Ob - 5410 km

7. Kongo - 4835 km

8. Mekong - 4500 km

9. Amur - 4416 km

10. Lena 4400 km

Známe vodopády:

Niagarské vodopády                         Angelov vodopád                            Iguazu                       Tatry - Skok

                                                                           

Činnosť ľadovca

Ľadovce vznikajú v studených oblastiach Zeme,kde celý rok mrzne.Ako sneh padá, hromadí sa a nakoniec sa mení na ľad.

Ľadovce možno rozdeliť podľa toho,kde sa nachádzajú na:

PEVNINSKÉ - nachádzajú sa na pevnine v oblasti pólov; sú najväčšie a pokrývajú rozsiahle územia pevniny.Najväčšie sú v Antarktíde a Grónsku.Hrúbka ľadu, ktorý sa tu hromadí tisícky rokov, može dosiahnuť aj viac ako 4 km. Pevninské ľadovce sa pohybujú,kĺžu, pri pobreží sa odlamujú. Odlomené časti vietor a morské prúdy odnášajú do teplejších častí oceánov, kde vytvárajú pre lode nebezpečné prekážky (Titanic).

 

HORSKÉ - nachádzajú sa vo vysokých pohoriach. Sú menšieako pevninské,dosahujú hrúbku niekoľko sto metrov. Vznikajú vo vysokých pohoriach nad  snežnou čiarou. Je to hranica, nad ktorou sa sneh počas roka neroztopí. Nadmorská výška snežnej čiary sa mení od rovníka k pólom. Na rovníku je vo výške 5 000 m.n.m a v okolí pólov je už vo výške hladiny mora. Nad snežnou čiarou sa vrstva snehu stále zväčšuje; spodné vrstvy snehu sa menia na ľad a vytvárajú ľadovce. Ten sa pomaly posúva, kĺže do doliny. Ľadovcom vyhĺbená dolina má tvar písmena U. ľadovec pri svojom pohybe rozrušuje horniny a berie ich so sebou do nižších častí doliny. Poroztopenom ľadovci môžeme v doline nájsť: morény  -valy kamenia

           plesá - jazerá ľadovcového pôvodu.

 

                                                                                                                                           pleso

           

     dolina ľadovca                                             horský ľadovec                                    moréna                                                                                                   pleso a moréna

 

ZAUJÍMAVÉ STRÁNKY A VIDEÁ:

  1. Zaujímavá prezentácia o ľadovcoch

http://www.enviro-edu.sk/database/studenti/2010/Ekologia/Ladovce-topenie_a_dosledky.pdf

  2. Pekne spracovaná česká stránska s vysvetlením ľadovcovej ( kyrogénnej ) činnosti

http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/10_kapitola.htm

  3. Pretrhnutie Argentínskeho ľadovca

http://veda.sme.sk/c/3970441/jeden-z-najvacsich-ladovcov-na-svete-sa-rozlomil.html

  4. Video : Ukážka ľadovcovej doliny

http://www.youtube.com/watch?v=SROTOaENeHs

  5. Zábavné video o vzniku a zániku ľadovca

http://www.youtube.com/watch?v=-cBcMfaSxpk&feature=related

  6. pohyb ľadovca

http://www.youtube.com/watch?v=2IwS_Tf5Yhw

ATMOSFÉRA -vzdušný obal Zeme

nad povrchom zeme sa nachádza hrubá vrstva vzduchu

- Atmosféra je tvorená - plynmi = dusík (78%)

= kyslík (21%)

= iné ( oxid uhličitý...)

- pevnými časťami ( popolček, prach...)

- voda ( vodná para...)

- najviac vzduchu je pri povrchu Zeme

- vzduch v atmosfére sa neustále pohybuje a mení svoje vlastnosti

- s rastúcou nadmorskou výškou sa :

- množstvo vzduchu znižuje

- klesá teplota a tlak

- znižuje sa množstvo kyslíka

- ATMOSFÉRU - členíme na:

•  Troposféru
• Stratosféru, obsahuje aj Ozonosféru
• Mezosféru
• Termosféru
• Exosféru

- OZÓNOVÁ VRSTVA - vrstva vzduchu, ktorá bráni prenikaniu škodlivého ultrafialového slnečného žiarenia na povrch Zeme; nachádza sa vo výške 40 -50 km; poškodzuje ju používanie freónov (chemických látok) = prejavuje sa úbytkom ozónu najmä v polárnych oblastiach, kde vznikajú tzv. "ozónové diery:"  - Slnečné žiarenie ohrieva zemský povrch a následne sa vzduch ohrieva od zemského povrchu. Teplý vzduch je ľahký a stúpa do výšky (hore). Studený vzduch je ťažší a klesá k zemi.

- z vodnej pary vo vzduchu vznikajú oblaky; keď sa v oblaku nahromadí veľké množstvo vody, tá padá k zemi v podobe zrážok (dažďa, snehu).

ZAUJÍMAVOSTI:

 Zaujímavá stránka o oblakoch :

http://www.kstst.sk/pages/vht/meteo/oblaky2.htm

 

Ozónová vrstva :

http://www.savetheworld.own.cz/?call=clanky/ozonova_vrstva

  Ozónová diera :

http://veda.sme.sk/c/4127653/tohtorocna-ozonova-diera.html

PODNEBIE a PODNEBNÉ PÁSMA

 PODNEBIE - dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste.

Vlastnosti podnebia:

- teplota vzduchu

- oblačnosť

- zrážky

- vetry

na podnebie má vplyv:

- zemepisná šírka

- vetry

- morské prúdy

- nadmorská výška

Podnebné pásma:  odlišujú  sa od seba rôznym množstvom slnečného žiarenia,teplotou, ktoré získavajú od slnka a množstvom zrážok. Namiesto pojmu podnebie sa niekedy používa pojem klíma. - klimatické (podnebné pásma).

 - vyčlenené na základe dopadu slnečných lúčov na Zem ( rôzna teplota)

1. Teplé (tropické) pásmo

- rozprestiera sa v okolí rovníka

- dopadá sem najviac slnečného žiarenia;

- po celý rok je napoludnie slnko vysoko na oblohe;

- počas celého roka je veľmi teplo;

- veľký vplyv na život majú zrážky - najviac ich je v okolí rovníka, smerom k obratníkom zrážky ubúdajú.

                                   

2. Mierne pásmo

- nachádza sa medzi obratníkmi a polárnymi kružnicami na S aj J pologuli;

- množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia  na zemský povrch sa počas roka mení, a preto  sa tu striedajú štyri ročné obdobia.

                                   

3. Studené (polárne) pásmo

- rozprestiera sa v oblasti pólov, za polárnymi kružnicami;

- dopadajúceho slnečného žiarenie je tu najmenej;

-  slnko tu v lete nevystupuje vysoko na oblohe, preto je studené a krajina býva dlho zamrznutá

- striedajú sa polárny deň a polárna noc.

                                       

 

Medzi teplým (tropickým)   miernym pásmom sa vyčleňuje prechodné SUBTROPICKÉ pásmo - je tam horúco a v lete veľmi sucho.

Základné podnebné pásma:

             

 

 

Vodstvo: hladina v riekach a jazerách kolíše podľa obdobia

Rastlinstvo: baobaby, akácie, v období vlahy vysoké trávnaté porasty

Živočíšstvo: mäsožravce - levy, hyeny, gepardy

                     bylinožravce -pakone, žirafy, zebry, slony,....

                    hmyz, množstvo vtáctva a termity

Pôdy:  hlboké červenozeme - úrodné pri zavlažovaní

- nachádzajú sa rozsiahle plantáže, na ktorých sa pestuje bavlna, podzemnica olejná (arašidy) a obilie.

- chov dobytka sa prispôsobuje obdobiam vlhka a sucha

- nedostatok dreva - musí sa dovážať

- človek buduje SAFARI PARKY - Zoo vo voľnej prírode - SERENGETI, TSAVO, KRUGER (Afrika) - ochrana chránených druhov zvierat pred pytliakmi - slony, levy, nosorožce,...

- sú riedko zaľudnené, hoci je podnebie príjemnejšienež v dažďových lesoch ( v noci je tu veľmi chladno)

- domorodci si svoje príbytky stavajú z konárov, hliny a vysokej trávy

- v období sucha časté požiare

            

                 akácie                                                   byvol                                                gepard                                 zebra

 

PÚŠTE a POLOPÚŠTE

Výskyt: rozprestierajú sa v okolí obratníkov Raka a Kozorožca v Afrike, Austrálii, Ázii a Amerike

 

Podnebie:  - veľmi teplo a sucho, pretože vzduch klesá smerom dole a pritom sa ohrieva a vysušuje;

                        - veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami

                        - časté piesočné búrky -  vznikajú piesočné duny

Vodstvo:  - nevznikajú tu žiadne rieky

                     - pri občasných dažďoch vznikajú korytá občasných riek - VÁDÍ

                  - jediná rieka, ktorá preteká cez púšť - NÍL

                     - OÁZY - miesta v púšti, kde je voda (studne)

Rastlinstvo: kaktusy, rastliny odolné voči suchu a teplu

Živočíšstvo: hady, hlodavce, ťavy - koráby púšte

Pôdy: málo vyvinuté, štrk,piesok a kamene

- veľké ložiská nerastných surovín - ropy a zemného plynu - výstavba zariadení na ťažbu a prepravu vyťažených surovín - ropovody a plynovody

- rozloha púští sa zväčšuje - na ich okraji v polopúšťach, dobytok spása riedke rastlinstvo

- v púšťach trvalo žijú len kočovné kmene - Tuaregovia - ako obydlia používajú stany z kože zvierat a plachiet; dobytok a ťavy sú ich jediný majetok

- veľmi riedko zaľudnené

- sídla vznikli len tam, kde je voda, preto ležia na pobreží alebo brehoch riek - Níl

- v oázach pestujú ďatle, figy, pomaranče a zeleninu

- nerastné suroviny = veľké bohatstvo, preto vznikajú spory a vojny

                     

 Kalahari                                                    Oáza obklopená pieskovými dunami            Koráb púšte - ťava                                                

 

 

SUBTROPICKÉ KRAJINY

Výskyt: oblasti v okolí Stredozemného mora, Kalifornie, južnej Afriky a južnej Austrálii

 

Podnebie: na miestach prechodu medzi tropickým a miernym podnebím

                   - štyri ročné obdobia, letá suché a slnečné, zimy daždivé

                      

Vodstvo   rieky majú najviac vody keď prší -v zime

Rastlinstvo: prispôsobilo sa horúcim a suchým letám - tvrdé lesklé  kožovité listy, korkový dub, vavrín (bobkový list), céder, eukalyptus v Austrálii, borovice (pínie) – väčšinou vyrúbané v minulosti na stavbu lodí, dnes viac kríky a trávy

Živočíšstvo: králik, daniel, divé ovce a kozy, hlodavce, vtáky, muflón,...

Pôdy: škoricové, červenozeme, žltozeme

- prví obyvatelia - lovci, krajinu nezmenili; zmenili ju až poľnohospodári, ktorí vyrúbali les, zakladali polia a pasienky

- stavali najstaršie mestá - Rím, Atény, Benátky -na stavbu použili drevo (céder) aj na stavbu vojenských a obchodných lodí

Pestovanie: obilie, zelenina, hrozno, figy, olivy, jablká, broskyne,  citrusy – pomaranče, citróny, mandarínky ,..... (nikdy nie banány – tie sú v pralesoch !!!!)   

Chov: ovce, kozy

- rybolov

- husto osídlené - rozvoj cestovného ruchu na pobreží

        

             subtropická krajina                                              vavrín - bobkový list                           dub korkový

 

 STEPI

- trávnaté porasty mierneho pásma

- krajiny bez lesov

Výskyt: mierne pásmo - vnútrozemie Európy, Ázie, S Ameriky a J Ameriky, Austrália, Nový Zéland

              v Severnej Amerike sa nazývajú - PRÉRIE

              v Južnej Amerike - PAMPY

              v  Európe - Maďarsko  - PUZSTA

Podnebie : mierne s nedostatkom zrážok - veľmi teplé a suché letá a studené zimy na miestach

                  - kde menej prší prechádzajú stepi do polopúští

                  - kde zrážok pribúda vznikli lesostepi

Vodstvo: rieky tu nepramenia, ale pritekajú zo studených území - Volga, Dneper - Európa

Rastlinstvo: bohatstvo bylín a tráv -  KAVYLE, KOSTRAVY

                    - najlepšie podmienky pre rast na jar a začiatkom leta (dostatok vlahy z topiaceho sa snehu a dažďa)

Živočíchy: tie, ktoré sa živia prevažne rastinnos potravou - pôvodné živočíchy - divé kone, zajace, myši, jarabice, bažanty

                  - typickí zástupcovia stepných živočíchov: Austrália - pštros a klokan

                                                                                        Amerika - bizón

                                                                                        Ázia - sajga stepná

Pôdy: úrodné černozeme a gaštanové pôdy - obsahujú veľa humusu

- najstaršia činnosť človeka v stepiach - lov zveri -- lovci žili kočovným životom, nestavali si trvalé obydlia, ale bývali v stanoch; INDIÁNI žili vo VIGVAMOCH (indiánske stany)

- pestuje sa pšenica,kukurica, sója, slnečnica, fazuľa a iné plodiny

- pestovaním plodín, človek veľmi zmenil prírodnú krajinu stepí

- Mongolsko - tradičné pasenie dobytka kočovným spôsobom

- S Amerika, J Amerika, Austrália, Nový Zéland - chov dobytka na rozsiahlych farmách

- iné oblasti - premenené na polia - kultúrnu step - ľudia tu žijú na farmách a vo vidieckych sídlach.

 

 

          

 Vigvam                                                                        pštros                                                                                               bizón

 

Zaujímavosti

 

1. Bizóny na ďalekom západe

http://bis.blog.sme.sk/c/131362/Bizony-na-Divokom-zapade.html

2. Stepi

http://sk-priroda.webnode.sk/priroda/stepy/