33952

Táto podstránka je venovaná práve Vám. Nájdete v nej preberané učivo slovenského jazyka 7. ročníka.

Verím, že Vám pomôže, zvládnuť učivo, čo najlepšie.

Hláska je zvuk. Písmeno je znak. Hlásky zapisujeme písmenami.

Hlásky v slovenskom jazyku rozdeľujeme nasledovne:

Samohlásky

Samohlásky delíme na:

• krátke samohlásky: a, e, i, o, u, y, ä
• dlhé samohlásky: á, é, í, ó, ú, ý

Spoluhlásky

Spoluhlásky delíme podľa:

A) tvrdosti na:

• tvrdé spoluhlásky: h, ch, k, g, d, t, n, l
• mäkké spoluhlásky: č, dž, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ
• obojaké spoluhlásky: b, m, p, r, s, v, z, f

B) znelosti na:

• párové neznelé spoluhlásky: p, t, ť, c, č, s, š, k, ch, f
• párové znelé spoluhlásky: b, d, ď, dz, dž, z, ž, g, h, v
• nepárové znelé (zvučné): m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j, v

Dvojhlásky

Medzi dvojhlásky patria: ia, ie, iu, ô

Spodobovanie – prispôsobenie výslovnosti jednej spoluhlásky nasledujúcej spoluhláske. Spodobovanie nastáva vtedy, ak sa v reči stretnú vedľa seba dve párové spoluhlásky, znelá s neznelou, neznelá so znelou (niekedy aj so samohláskou). Pri výslovnosti sa prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej – zmení sa na svoj znelostný pár, napr. b na p, d na t,...

POZOR!!! – zmena znelosti je iba vo výslovnosti, nie je v písanej podobe.

Spoluhlásky

Spoluhlásky delíme podľa:

A) tvrdosti na:

• tvrdé spoluhlásky: h, ch, k, g, d, t, n, l
• mäkké spoluhlásky: č, dž, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ
• obojaké spoluhlásky: b, m, p, r, s, v, z, f

B) znelosti na:

• párové neznelé spoluhlásky: p, t, ť, c, č, s, š, k, ch, f
• párové znelé spoluhlásky: b, d, ď, dz, dž, z, ž, g, h, v
• nepárové znelé (zvučné): m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j, v

Dvojhlásky

Medzi dvojhlásky patria: ia, ie, iu, ô

Spodobovanie – prispôsobenie výslovnosti jednej spoluhlásky nasledujúcej spoluhláske. Spodobovanie nastáva vtedy, ak sa v reči stretnú vedľa seba dve párové spoluhlásky, znelá s neznelou, neznelá so znelou (niekedy aj so samohláskou). Pri výslovnosti sa prvá spoluhláska zvukovo prispôsobí druhej – zmení sa na svoj znelostný pár, napr. b na p, d na t,...

POZOR!!! – zmena znelosti je iba vo výslovnosti, nie je v písanej podobe.

Spodobovanie nastáva:

1. na začiatku slova – včela v/f

2. vo vnútri slova – babka b/p

3. na konci slova – dub d/p

 

Spodobovanie nastáva:

1. znelá spoluhláska sa vysloví ako neznelá:

a, keď za ňou nasleduje neznelá spoluhláska alebo pauza:

Dub schne – dup schne, hrad padol – hrat padol, oztrhať – rostrhať, rybka – rypka, vták – fták, nadpis – natpis

To isté platí aj vtedy, ak po skupine znelých párových spoluhlások nasleduje neznelá spoluhláska alebo pauza.

Dážď, dážď prší, drozd, drozd spieva,...

2. neznelá spoluhláska sa vysloví ako znelá:

a,keď sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína znelou spoluhláskou alebo samohláskou:

hukot v továrni – hukod v továrni, prosba – prozba, s ružou – z ružou, plot z dreva – plod z dreva

b, keď sa jedno slovo končí neznelou spoluhláskou a druhé sa začína samohláskou:

 

mešec a peňaženka – mešedz a peňaženka, s očami – z očami, s otcom – z otcom, ku kráľovi – gu kráľov

 

 

Zvukové vlastnosti reči:

Slovný prízvuk: prejavuje sa tak, že jedna slabika slova je výraznejšia než iná. V spisovnej slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova a je stály (nepohyblivý). Rozlišuje hlavný a vedľajší prízvuk. Za vedľajší prízvuk sa pokladá menšie zvýraznenie predposlednej slabiky dlhších slov. Napríklad: voda, chodila, predpokladaný, hlboký, modifikácia.

Melódia vety: Každá veta má svoj zvukový priebeh - melódiu. V slovenskom jazyku melódia prevažne klesá : v oznamovacích vetách, v rozkazovacích, želacích a v doplňovacích opytovacích, pri zvolaní :  Aké je to zvláštne! Kedy sa vrátili ? Vyberiem si.

 Stúpavá melódia je v zisťovacích opytovacích vetách :  Ideš domov ? Odcestujete zajtra ?

Polostúpavá melódia je vo vetách a medzi vetami, kde je prestávka. Všetci boli zvedaví,ako sa to skončí.

POZOR!!!

Splývavá výslovnosť: predložku vyslovujeme spolu so slovom, splývavo, bez prestávky.

Neprízvučné sú: tvary slovesa byť - som, si je,sme, sú, ste, bol;

                          tvary zámen: mi, ti, jej, ma, sa, ho, ju, nám, vás, ich;

                                   spojky: a, i, že, aj, keď;

                                   častice: by, až, len, či,....;

Napríklad: poviem vám, hory a lesy, predstav si, volá ma, chcel len.

Dôraz: Dôrazom sa silou a výškou hlasu a niekedy aj zmenou tempa reči vyzdvihuje niektoré slovo.V pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete. Výpoveďzvyčajne začíname tým, čo je nám známe (východisko výpovede) a končíme tým, čo je nové, najdôležitejšie (jadro výpovede). Dôraz však môže byť aj na začiatku - subjektívne poradie (jadro výpovede je na začiatku).

Prestávka (pauza):prerušenie prúdu reči na istý čas.

Prestávka môže byť: PRIRODZERNÁ - z potreby nadýchnuť sa.

                                  VÝZNAMOVÁ - oslovenie, priama reč, interpunkcia,...

                                  UMELECKÁ - prednes textu, rečnícky štýl.

Rytmus:Vzniká ak sa pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky. Ak sa strieda jedna prízvučná a jedna nepríszvučná vzniká 2/4 rytmus. Ak sa strieda jedna prízvučná a dve neprízvučné, vzniká 3/4 rytmus.

Tempo: Tempo reči je rýchlosť rozprávania:počet rečových jednotiek za časovú jednotku. V priemernom tempe reči sa vysloví za sekundu do 20 hlások. Tempo reči súvisí s obsahom toho, čo hovoríme. Pomalšie tempo používame pri slávnostnom prejave, pri vysvetľovaní, rýchlejšie tempo v bežnom rozhovore. Tempo  reči má každý človek individuálne. Existuje aj skupinové tempo: rýchlosť reči národov. Rýchlejšie tempo reči majú Taliani a Španieli.

  Sila hlasu: Vyjadruje vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a k adresátovi (počúvajúcemu).Dôležité slová hovoríme vo vete silnejšie, hlas zosilňujeme,keď chceme niekoho o ničom presvedčiť. Sila hlasu sa používa na vyzdvihovanie tých úsekov viet, ktoré nesú jadro výpovede. Sila hlasu je individuálna črta, no môže byť charakteristická aj pre jazykové spoločenstvá: Arabi, Rómovia,...

 

 Komunikačná situácia vzniká vtedy, keď chce niekto niekomu, pre nejakú príčinu niečo povedať.

                                 - rozhovor

KOMUNIKÁCIA                             cieľ

                                  - cesta

Pri komunikácii  si vymieňame informácie a vytvárame vzťahy medzi k iným ľuďom a naopak. Komunikácia má rozličné podoby:

1. ústnu a písanú

2. súkromnú (rodina, priatelia) a verejnú (úrady, škola)

3. neoficiálnu a oficiálnu

4. priamu (tvárou v tvár) a technicky sprostredkovanú (mobil, skype,...)

5. monologickú ( prevažne hovorí jeden účastník komunikácie) a dialogickú (rovnomerne sa striedajú viacerí účastníci).

Hovoriaci  (píšuci) človek je vysielateľ informácie.

Príjemca je počúvajúci (čítajúci) človek.

 

Komunikujeme pomocou: jazykových prostriedkov (slová texty, vety),

                                                 mimojazykových prostriedkov (pohľad, mimika, gestá,postoj).

Významy viet môžeme meniť pomocou zvukových prostriedkov (melódia, dôraz, tempo, sila hlasu).

 

- súkromná dialogická ústna priama komunikácia - rozhovor

- oficiálna verejná ústna priama komunikácia - prednáška, diskusia

- technicky sprostredkovaná písaná súkromná komunikácia - SMS, e-mail

 

Iné prostriedky komunikácie: posunková reč, Braillovo písmo, Morseova abeceda.

Rýchle tempo života vedie k skracovaniu niektorých slov, najmä v písomnej komunikácii. Skracovaním slov vznikajú:

• skratky
• iniciálové skratky
• skratkové slová
• značky

1. SKRATKY sú ustílené slovnéjednotky, ktoré vznikli skráteným slova alebo slovného spojenia napr.:

str./s.= strana

atď. = tak ďalej

t.j. = to jest

hod. = hodina

tzv. = takzvaný

2. INICIÁLOVÉ  SKRATKY vznikajú:

- zo začiatočných písmen jednotlivých slov združeného pomenovania:

ZŠ - základná škola

PSČ - poštové smerovacie číslo

MŠ - mateská škola

CD - compact disk

- zo začiatočných písmen viacslovných vlastných mien:

SND - Slovenské národné divadlo

SNP- Slovenské národné povstanie

UK - Univerzita Komenského

STU - Slovenská technická univerzita

Iniciálové skratky sa NESKLOŇUJÚ a NEPÍŠEME za nimi BODKU!!! Čítajú sa ako písmená v abecede:zéeš,esendé,cédé.

3. SKRATKOVÉ  SLOVÁ  vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík viacslovných pomenovaní:

Slovnaft - Slovenská nafta

Internet - International network

TANAP - Tatranský národný park

NEČÍTAME ich ako písmená v abecede, ale ako slová.

4. ZNAČKY sú dohovorené ustálené symboly na označenie:

- meracích jednotiek: m, km, l, h,ha

- chemických prvkov: H, O, Cu, K

- peňažnej meny: €- euro, Kč - koruna česká

- štátnych poznávacích značiek áut: SK - Slovensko, NL - Holandsko, PL - Poľsko

 

 

 

 

 

 

 

        

iná.