Podľa vzoru žena skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku –a, pred ktorou je tvrdá alebo obojaká spoluhláska.

V tvare genitívu jednotného čísla (ženy), nominatívu množného čísla (ženy) a akuzatívu množného čísla (ženy) píšeme pádovú príponu –y.

 

 

 

Vzor žena:

 

 

 

Pád	Jednotné číslo	Množné číslo
N:	žen-a	žen-y
G:	žen-y	žien
D:	žen-e	žen-ám
A:	žen-u	žen-y
L:	žen-e	žen-ách
I:	žen-ou	žen-ami

 

 

Vzor dlaň

 

Podľa vzoru dlaň skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku. V pádových príponách sa píše len mäkké i.

Vzor dlaň sa od vzoru kosť odlišuje:

 

Vzor: dlaň

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vzor kosť

 

Podľa vzoru kosť skloňujeme podstatné mená ženského rodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku. V pádových príponách sa píše len mäkké i.

 

Vzor kosť:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

STREDNÝ ROD

 

Podstatné mená stredného rodu sa skloňujú podľa vzorov:

• srdce,

• vysvedčenie,

• dievča.

Vzor mesto

Podľa vzoru mesto skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku - o. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto platí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slovách: hniezdo, miesto.

mesto – mestá – mestám - mestách

miesto – miesta – miestam - miestach

 

Vzor: mesto

 

Pád	Singulár (j.č.)	Plurál (mn.č.)
N:	mest-o	mest-á
G:	mest-a	miest
D:	mest-u	mest-ám
A:	mest-o	mest-á
L:	(o) mest-e	(o) mestách
I:	(s) mest-om	(s) mestami

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vzor srdce

Podľa vzoru srdce skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na samohlásku - e. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru srdce platí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slove: líce.

srdce – srdcia – srdciam - srdciach

líce – líca – lícam - lícach

 

Vzor srdce:

 

 

Pád	Singulár (j.č.)	Plurál (mn.č.)
N:	srdc-e	srdc-ia
G:	srdc-a	sŕdc
D:	srdc-u	srdc-iam
A:	srdc-e	srdc-ia
L:	(o) srdc-i	(o) srdc-iach
I:	(so) srdc-om	(so) srdc-ami

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vzor DIEVČA

Podľa vzoru dievča skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú v základnom tvare zakončené na samohlásku - a. V pravopise niektorých podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dievča sú v množnom čísle dva tvary, napríklad:

dievčatá – dievčence,

húsatá – húsence,

dvojčatá – dvojčence.

Vzor: dievča

 

 

Pád	Singulár (j.č.)	Plurál (mn.č.)
N:	dievča	dievč-a-tá	dievč-enc-e
G:	dievčaťa	dievč-at	dievč-eniec
D:	dievčaťu	dievč-at-ám	dievč-enc-om
A:	dievča	dievč-a-tá	dievč-enc-e
L:	(o) dievčati	(o) dievčat-ách	(o) dievč-enc-och
I:	(s) dievčaťom	(s) dievčat-ami	(s) dievče-enc-ami

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vzor VYSVEDČENIE

Podľa vzoru vysvedčenie skloňujeme podstatné mená stredného rodu, ktoré sú zakončené na dvojhlásku - ie. V pravopise podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzoru vysvedčenie neplatí pravidlo o rytmickom krátení, napríklad v slovách:

ústie – z ústia, k ústiu, v ústí,

prútie – z prútia, k prútiu, v prútí,

lístie – z lístia, k lístiu, v lístí.

 

Vzor: vysvedčenie

 

Pád	Singulár (j.č.)	Plurál (mn.č.)
N:	vysvedčen-ie	vysvedčen-ia
G:	vysvedčen-ia	vysvedčen-í
D:	vysvedčen-iu	vysvedčen-iam
A:	vysvedčen-ie	vysvedčen-ia
L:	(o) vysvedčen-í	(o) vysvedčen-iach
I:	(s) vysvedčen-ím	(s) vysvedčen-iami

 

 

PRÍDAVNÉ MENÁ

Prídavné mená sú plnovýznamové ohybné slová, ktoré pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov.

Pýtame sa na ne otázkami: aký,-á,-é

                             ktorý,-á,-é

                             čí,-ia,-ie

 

Gramatické kategórie prídavných mien: preberajú od nadradeného podstatného mena

• rod,

• číslo,

• pád.

 

Prídavné mená môžu mať rod:

 

• mužský- napríklad dobrý (otec),

• ženský - napríklad dobrá (mama),

• stredný - napríklad dobré (dieťa).

 

Prídavné mená môžu mať tvar:

 

• jednotného čísla – singulár, napríklad dobrý otec,

• množného čísla – plurál, napríklad dobrí otcovia.

 

Prídavné mená môžu byť v páde:

 

• Nominatív: kto? čo? - napríklad chutný obed, chutné obedy,

• Genitív: koho? čoho? - napríklad chutného obeda, chutných obedov,

• Datív: komu? čomu? - napríklad chutnému obedu, chutným obedom,

• Akuzatív: koho? čo? - napríklad chutný obed, chutné obedy,

• Lokál: (o) kom? (o) čom? - napríklad (o) chutnom obede, (o) chutných obedoch,

• Inštrumentál: (s) kým? (s) čím? - napríklad chutným obedom, chutnými obedmi.

 

Prídavné mená  (akostné a vzťahové) skloňujeme podľa vzorov:

 

• pekný– napríklad dobrý,malý, zlý, vysoký,

• cudzí– napríklad tunajší, horúci, širší, rúči,

 

Prídavné mená delíme na:

 

• akostné– napríklad nízky, pekný, vysoký, chutný,

• vzťahové– napríklad riečny, pracovný, športový.

 

 

Akostné prídavné mená

 

pomenúvajú akosť – kvalitu, vlastnosť vecí, osôb, zvierat.

 

Akostné prídavné mená sa dajú stupňovať.

 

Akostné prídavné mená sa skloňujú podľa vzoru pekný alebo cudzí.

 

Príklady akostných prídavných mien:

dobrý, pekný, vysoký, chutný, mladý, svieži, starý, smutný, slabý, suchý, slušný, drzý.

STUPŇOVANIE PRÍDAVNÝCH MIEN - stupňovať prídavné mená znamená vytvoriť vyšší alebo nižší stupeň.

Stupňovanie môže byť:

1. pravidelné

1.st. -milý, rýchly
2.st. -milší, rýchlejší
3.st. -najmilší, najrýchlejší

2. nepravidelné (dobrý, zlý, pekný, malý, veľký)

-mení sa koreň slova (dobrý-lepší-najlepší, zlý-horší-najhorší, pekný-krajší-najkrajší)

 

 

Vzťahové prídavné mená

 

pomenúvajú vzťah, pôvod vecí, osôb, zvierat. Vzťahujú sa na iné slová. Vznikli tvorením od iných slov.

 

Pýtame sa na ne otázkami aký? aká? aké?

Vzťahové prídavné mená sa skloňujú podľa vzoru pekný alebo cudzí.

 

Príklady vzťahových prídavných mien:

 

zlatý (zlato), dnešný (dnes), školský (škola), okolitý (okolie), zajtrajší (zajtra), nočný (noc).

 

 

ANTONYMÁ (OPOZITÁ)

• Sú to slová opačného významu.

• Dvojice slov, ktoré sú postavené proti sebe.

 

tvrdý – mäkký suchý mokrý čierny – biely deň – noc svetlo – tma sladký – kyslý hladný – sýty zima - leto pevný – krehký široký – úzky rýchly – pomalý smelý – bojazlivý ostrý – tupý mladý - starý ľahký – ťažký živý - mŕtvy áno – nie tenký – hrubý dobrý – zlý smutný - veselý hladký – drsný horný – dolný

SYNONYMÁ

• Slová, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam.

• Slová, ktoré rozlične pomenúvajú jeden jav.

• Rovnoznačné slová.

 

 

Synonymá tvoria:

 

1. Synonymické dvojice: dno – spodok, mláka – kaluž, šampionát - majstrovstvá

 

2. Synonymické rady: statočný – čestný – poriadny – charakterný – bezúhonný – poctivý

rozumný – múdry – rozvážny - uvážlivý

 

Príklady zo synonymického slovníka:

Podivný – čudný – podivuhodný – divný – čudesný – zvláštny – nezvyčajný – neobvyklý – neobyčajný – mimoriadny – záhadný

Rozmýšľať – premýšľať – uvažovať – hútať – rozvažovať – prehutovať – dumať – hĺbať – rozdumovať

Nezlomný – pevný – silný – nepoddajný – vytrvalý – neochvejný – neprekonateľný – nepremožiteľný – nezdolný – húževnatý – nezdolateľný

Výnimočný – mimoriadny – nevšedný – osobitný – neobyčajný – zvláštny – nezvyčajný – neobvyklý – nevídaný – nezvyklý – ojedinelý

Bieda – núdza – nedostatok – chudoba – žobrota – psota

Šikovný – súci – schopný – zručný – vrtký – svižný – obratný – bystrý

Zvonec - cengáč – liatovec – spiežovec

Luxus – prepych – komfort – pohodlie

Črieda – stádo - kŕdeľ

 

ROZPRÁVANIE

Základné znaky rozprávania:

• zachytáva jedinečnú udalosť, zážitok či príbeh,

• vyjadruje vlastný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje,

• príbeh sa rozvíja v istej časovej postupnosti,

• vystupujú tu postavy,

• jedna z postáv zastáva úlohu rozprávača,

• príbeh sa člení na úvod, jadro, záver.

 

Stavba príbehu:

 

• úvod –zoznamujeme sa s postavami, s prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva,

• jadro

zápletka –komplikácia, ktorá uvádza dej do pohybu,

vyvrcholenie – dej, problém či konflikt vrcholí,

obrat – dej sa nečakane obráti,

• záver -rozuzlenie - vyjasnenie problému či konfliktu.

 

V rozprávaní sa najviac uplatňujú:

• plnovýznamové slovesá väčšinou v minulom čase,

• priama reč,

• oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety.

   

  SLOVESÁ

  - plnovýznamové a neplnovýznamové slová (pomocné slovesá)

  - pomenúvajú dej, činnosť alebo stav

   -ohybné slová – časujú sa

  - základný tvar slovesa: NEURČITOK – zakončenie –ť: variť, písať, kresliť, volať,...

  - pýtame sa na ne otázkou: Čo robí? Čo sa s ním deje?

   

  Podľa vecného významu rozlišujeme:

  - plnovýznamové slovesá: pracovať, zabudnúť,

  - neplnovýznamové slovesá: byť, bývať; chcieť môcť, musieť, smieť; začať, začínať, zostať, ostať, ostávať; prestať, prestávať; mať, ísť.

   

  Gramatické kategórie slovies sú:

  • osoba,
  •  číslo,
  • čas.

   

  OSOBA:

  1. ja – my                                          robím - robíme

  2. ty – vy                                            robíš - robíte

  3. on, ona, ono – oni, ony                 robí - robia

   

  ČÍSLO:

  Jednotné – singulár - robím

  Množné – plurál -robíme

   

  ČAS

  Prítomný - robí

  Minulý - robil

  Budúci – bude robiť

   Pri časovaní slovies sa vo všetkých ohýbacích príponách píše mäkké –i/í. (robím, robíš,..)

   

  Sloveso byť

  Patrí k neplnovýznamovým / pomocným / slovesám: Budem čítať. Boli sme sa lyžovať.

  Ak však sloveso byť má význam existovať, jestvovať, je plnovýznamové: Je tam veľká zima. Bol raz jeden kráľ.

   

  Časovanie slovesa BYŤ:

   

  Prítomný čas
  osoba	singulár	plurál
  1.	som	sme
  2.	si	ste
  3.	je	sú

   

   

  Minulý čas
  osoba	singulár	plurál
  1.	bol som	boli sme
  2.	bol si	boli ste
  3.	bol, bola, bolo	boli

   

   

  Budúci  čas
  osoba	singulár	plurál
  1.	budem	budeme
  2.	budeš	budete
  3.	bude	budú