Podľa kalendára vládne pani zima v plnej sile, ale turistom sneh ani mráz predsa nevadí. Januárová slnečná sobota nás priam lákala do prírody. A tak sme vyrazili. Nie všetci členovia turistického krúžku, len tí najzdatnejší. Cieľom našej miniexpedície bol 996 m. vysoký Čierny vrch, alebo aspoň jeho sedlo. Od plánovanej cesty nás neodradili informácie o prebúdzajúcich sa medveďoch ani slová uja poľovníka, že na Suchom vrchu medvedie stopy spozoroval. Patrične sme sa vyzbrojili: cingot malých zvončekov na batohoch a „superstárovský spev“ Janka Snopeka odplašili chlpáčov široko – ďaleko. Namáhavý dva a pol hodinový výstup nás odmenil výbornou viditeľnosťou . Videli sme zasnežené vrcholky pohoria Považský Inovec s jeho najvyšším končiarom Inovec, nenapodobiteľný Vápeč i vzdialenú Homôlku. Pri zostupe k chatke sme sa všetci tešili na horúci čaj a teplo, veď celodenný mráz urobil svoje. Po krátkom, ale účinnom oddychu ,občerstvení a s ľahšími ruksakmi sme sa vydali na spiatočnú cestu. Medveďa sme síce nestretli žiadneho, ale nových zážitkov a emócií o to viac. A ktorý kopec zdoláme nabudúce? Nechajte sa prekvapiť!
PaedDr. Kolníková Jana
