"Kto zistí, akého koníčka som mal v minulosti, čo som robil?" To bola domáca úloha pre tretiakov od pána školníka. "Niečo Vám o tom porozprávam a niečo Vám aj ukážem" - držal nás v napätí celý týždeň. Konečne už prišiel deň, kedy sme netrpezlivo na neho čakali. Prišiel a mal plné ruky vecí. Začal rozprávať o tom, kde sa narodil, ako chodil v Bánovciach do škôlky. Tá bola v tých časoch v priestoroch dnešného CVČ-ka. Škola, ktorú navštevoval, stála na mieste, kde je dnes "efka." Všetko dokladoval aj zaujímavými čierno-bielymi fotografiami. A my tretiaci sme ani nedýchali. Veď vidieť dnes také fotografie...Pokračoval záľubami, ktoré ho oslovili. Najskôr to bol stolný tenis, futbal, ale najviac ho bavila cyklistika. Žiaľ, chýbali na ňu podmienky. A potom to prišlo-silový trojboj. Mnohí z nás to už vedeli, v rámci "domácej úlohy." Amatérske začiatky v pivnici, neskôr tréningy s trénerom p. Čaplom a súťaže, ktoré priniesli aj nemalé úspechy. Veď zúčastniť sa na súťažiach v rámci Slovenska, ba aj Československa je veľký úspech. A náš pán školník sa nielen zúčastňoval, ale aj vyhrával. A výhier nebolo málo. Svedčí o tom aj množstvo medailí, diplomov a výstrižkov z novín, ktoré nám priniesol ukázať. To bolo niečo! Každú medailu sme mohli chytiť do ruky a popozerať si ju! Pozorne sme počúvali aj články z novín. Na záver pán školník vytiahol tri zaujímavé medaily, ktoré však so športom nemajú veľa spoločné. Ale sú nepochybne veľmi vzácne, ktovie koľkým ľuďom bol vďaka nášmu pánu školníkovi zachránený život?! Bola to bronzová, strieborná a zlatá Jánskeho plaketa za darovanie krvi. Máte náš veľký obdiv! Otázky potom nemali konca- kraja. Chlapci "besedovali " ešte aj na chodbe, dávno po skončení. Na záver každý žiak dostal od pána školníka krásneho, vyrezávaného sloníka z dreva, ktoré vlastnoručne vyrobil. Ďakujeme Vám pán školník za pútavú besedu a darčeky. Budú nám prinášať šťastie Žiaci 3. B tr.